Medzi najhľadanejšími vojnovými zločincami je aj bývalý maďarský
žandár Sándor Képíró. Vyplýva to z rozhovoru riaditeľa
jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala Efraima
Zuroffa pre pondelňajšie vydanie ruského denníka Moskovskij
komsomolec, z ktorého dnes citovala maďarská tlačová agentúra
MTI.
Podľa Zuroffa meno Képíróa sa viaže k najvážnejším skutkom spáchaným voči maďarským
židom. „Bol jedným z vodcov likvidácie 1200 obyvateľov Nového
Sadu v roku 1942. Vojaci, medzi nimi aj Képíró, postrieľali
ľudí, v prvom rade židov, mŕtvoly pohádzali do Dunaja. Miestne
úrady ho odsúdili v roku 1944 za trestné činy spáchané voči
pokojnému obyvateľstvu na desať rokov odňatia slobody, ale
po prevzatí moci fašistami ho pustili. Neskôr odcestoval
do Argentíny.
Zuroff v rozhovore pre ruský denník pripomenul okolnosti objavenia Képíróa prostredníctvom
Maďara žijúceho v Škótsku, ktorý sa na stretnutí tam žijúcich
Maďarov chválil tým, že spolupracoval na deportácii maďarských
židov do Osvienčimu. „Je smutné, že maďarská prokuratúra
zatiaľ nehorí túžbou, aby vzniesli voči nemu obvinenie,“
cituje ruský denník riaditeľa centra v závere článku. Súdu
hlavného mesta v Budapešti 1. marca vyniesol rozsudok, podľa
ktorého je verdikt z roku 1944 proti Képíróovi, odsúdenému
za vojnové zločiny, nevykonateľný.
Képíró, ktorý má 95 rokov, bol súdený
dvakrát: najskôr ho v roku 1944 odsúdili za porušenie sľubu
vernosti maďarskej armáde a za šírenie zlého mena armády.
Tento rozsudok bol zrušený po nemeckej okupácii a v roku
1946 ho Ľudový súd odsúdil na 14 rokov väzenia za vojnové
zločiny. V tom čase sa odsúdený zdržiaval už v Argentíne,
kde sa skrýval niekoľko desaťročí, a do Maďarska sa vrátil
v roku 1996. Prípad Budapešťana v snahe postaviť ho opäť
pred súd otvorilo v roku 2006 Centrum Simona Wiesenthala.
Képíró odmieta akúkoľvek vinu, údajne nepoužil počas razie
v Novom Sade zbraň, iba si overoval totožnosť osôb. Do zahraničia
utiekol pred hrozbou kolektívnej viny, nechcel padnúť do
sovietskeho zajatia. aktuality.sk
|