Má takmer sto rokov a lovci nacistov si ho končene môžu škrtnúť zo zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov. Sándor Képíró (97), niekdajší kapitán Maďarského kráľovského žandárstva, sa po bezmála sedemdesiatich rokoch bude zodpovedať za vraždenie Srbov, Židov a Rómov v okupovanej Vojvodine.

Jeho proces sa vo štvrtok začína v Budapešti iba dva dni po tom, čo prehral občiansky spor, v ktorom žiadal očistenie svojho mena. Súd v utorok zbavil obvinenia lovcu nacistov Efraima Zuroffa za výroky, ktorými Képíróa nazval vojnovým zločincom a morálnym monštrom holokaustu.

"Som rád, že som bol zbavený obvinenia, ale najdôležitejšou vecou je vina Képíróa, ktorá, ako verím, bude preukázaná trestným súdom," uviedol Zuroff vo vyhlásení na internetovej stránke Strediska Simona Wiesenthala, kde má na starosti pátranie po posledných žijúcich vojnových zločincoch.

Bol to práve Zuroff, kto pred piatimi rokmi objavil Képíróa, žijúceho spokojným životom dôchodcu v budapeštianskom byte, priamo oproti synagóge. Ďalších päť rokov mu trvalo, kým maďarskú justíciu dotlačil k jeho trestnému stíhaniu. Takzvané "studené dni" januára 1942, keď okupačné maďarské jednotky v okolí srbského Nového Sadu povraždili takmer štyritisíc ľudí vrátane žien i detí a telá obetí nahádzali pod ľad zamrznutého Dunaja, sú v Maďarsku dodnes pre mnohých tabuizovanou témou ospravedlňovanou neskoršími represiami juhoslovanských partizánov proti vojvodinským Maďarom. Prokuratúra Képíróa obvinila až vo februári tohto roku. Žandárska hliadka, ktorej velil, podľa obžaloby popravila štyroch nevinných civilistov, medzi ktorými bola aj žena pripútaná na lôžko. Je tiež zodpovedná za deportáciu tridsiatich civilistov, ktorí boli vzápätí postrieľaní, a za zabitie dvoch bratov pokúšajúcich sa o útek, čiže celkovo za smrť 36 ľudí.

Képíró svoju vinu popiera. "Nič neľutujem, všetko, čo som urobil, bola moja povinnosť," povedal na procese proti Zuroffovi. "Som nevinný, musia ma oslobodiť," dodal podľa agentúry AP.

Nie je to prvý raz, čo vyštudovaného právnika Képíróa súdia za účasť na novosadskej masakre. Už počas vojny za vlády Miklósa Horthyho ho vojenský súd poslal na desať rokov do väzenia. Odsedel si však len niekoľko mesiacov a po obsadení Maďarska nemeckými vojskami mu trest vymazali a vrátili kapitánsku hodnosť. Druhý raz ho odsúdili až po vojne. Štrnásťročný trest mu však vyrubili v neprítomnosti, lebo pred postupujúcou Sovietskou armádou ušiel do Rakúska a odtiaľ do Argentíny, kde nerušene prežil pol storočia. V Buenos Aires pracoval v textilke, oženil sa, narodili sa mu dve deti. Na staré kolená si v roku 1996 vybavil maďarský pas a v tichosti sa usadil v Budapešti. "Chcel som vytvoriť hniezdo, kam by mohli prísť aj moje deti, ale teraz už aj ja sám chcem ísť dožiť do Argentíny," citovali ho maďarské médiá.

Képíróovi, ktorý po začatí procesu v Nemecku s Ivanom Demjanjukom postúpil na prvé mieste zoznamu najhľadanejších vojnových zločincov, hrozí podľa maďarských zákonov doživotné väzenie. Képíró, hoci je starší ako Demjanjuk, je pomerne čulý, dobre vidí i počuje, dokáže samostatne chodiť a podľa advokátov na štvrtkové pojednávanie príde. Jeho obhajobu si vzala na starosť nadácia prepojená s extrémistickou stranou Jobbik.

spravy.pravda.sk