Bratislava/Budapešť 8. augusta (TASR) – Lászlóa Csatáryho, ktorý je podozrivý
z vojnových zločinov, nemožno spájať s deportáciami 300 židov
z Košíc na Ukrajinu v lete 1941, ako to tvrdí Efraim Zuroff
z Centra Simona Wiesenthala (SWC). Vyhlásila to Budapeštianska
vyšetrovacia prokuratúra, podľa ktorej však vyšetrovanie
v Csatáryho kauze v záležitosti deportácií v roku 1944 ďalej
pokračuje.
Hovorkyňa prokuratúry Bettina Bagolyová v rozhlasovej stanici Kossuth Rádió oznámila,
že historik, poverený prokuratúrou, objavil dokumenty, ktoré
dokazujú, že podozrivý muž sa v čase deportácií v roku 1941
nenachádzal v Košiciach: navyše v tom čase by z titulu svojej
vtedajšej funkcie nemohol mať vplyv na deportáciu 300 židov–bezdomovcov.
Podľa expertízy v zmysle vtedajších
právnych noriem nemohli židov-bezdomovcov poslať do pracovných
táborov, a preto ich Csatáry ani nemohol stiahnuť odtiaľ
späť a napokon ich poslať do táborov smrti, ako to tvrdí
Centrum Simona Wiesenthala.
Prokuratúra vypočula Csatáryho minulý
mesiac: 97-ročného muža podozrievajú z trestného činu vojnového
zločinu uskutočneného protizákonným mučením ľudí. Podľa advokáta
Gábora Horvátha jeho mandanta vypočuli v súvislosti s novými
dôkazmi; k rozšíreniu podozrenia nedošlo.
Csatáry popieral činy, z ktorých ho
podozrievajú a poprel aj to, že by sa v košickom gete správal
kruto. Obhajca poznamenal, že je možné, že si ho svedkovia
s niekým mýlia. Svoje tvrdenie zdôvodnil svedeckou výpoveďou
o krutostiach muža v čiernej uniforme, ktorá bola uniformou
nemeckých vojakov, a nie členov maďarskej polície.
Maďarská prokuratúra 22. septembra
2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie
Centra Simona Wiesenthala vyšetrovanie v kauze vojnového
zločinu v Košiciach z roku 1944. Maďarská polícia Csatáryho
zadržala 18. júla; v ten istý deň nariadil Budínsky ústredný
súd domácu väzbu podozrivého.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu
pri deportácií 300 židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich
takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili,
a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií
približne 15.700 židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime
v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako vysoký policajný
funkcionár a úradník maďarskej okupačnej správy v Košiciach
veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá
ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997 tasr.sk
|